Verš dňa

On ma volá v deň úzkosti; ja ťa vysvobodím, a ty ma oslávíš.

---

V peci našej najhlbšej bolesti Boh nestojí v diaľke ako pasívny pozorovateľ — stojí ako *pozvanie*, s natiahnutými rukami, volajúc nás, aby sme kричali skôr ako sa zrútili do seba. Je v tom niečo hlboko nežné — v tomto božskom príkaze — pretože len milujúci Otec by zmienil našu zúfalosť na dvere spolupatričnosti. Oslobodenie, ktoré sľubuje, nie je len útekom z okolností, ale vzkriesením duše, ktorá samozrejme pretečie do chválenia — ako keby chvála bola samotným podpisom zanechaným na každom živote, ktorého sa dotkne. Naše skúšky teda nie sú opustené púšťami, ale posvätné hranice, kde sa slabosť stáva práve tým jazykom, cez ktorý vstupuje do sveta sláva.