Verš dňa

V deň, keď budem mať strach, v teba dôverujem.

---

V svätej geografii ľudského srdca zaujímajú strach a viera susedné územia, no nemusia si viesť vojnu. Keď sa tma približuje a naša odvaha kolíše ako sviečka vo vetre, tento staroveký žalm nám pripomína, že dôvera sa stáva nielen možnosťou, ale našim najprirodenejším útočiskom. Krása nespočíva v neprítomnosti strachu, ale v zámernom otáčaní nášho chvejúceho sa srdca k Tomu, ktorý drží všetky naše zajtra v Svojich pevných rukách. Ako dieťa, ktoré sa v strede búrky inštinktívne uchytí otcovského objetia, naše duchy nachádzajú svoj skutočný domov, keď si zvolíme božskú dôveru nad pozemnou úzkosťou, transformujúc naše chvíle zraniteľnosti na dvere hlbšej intimity s Bohom.